Škapuliarsky obraz panny Márie
Pôvod obrazu
Trstená vznikla v roku 1371, kedy tajomník uhorského palatína Ladislava, kniežaťa Opoľského – Schwankomir, z poverenia kráľa Ľudovíta I. a na prosbu Jána Hertela (prvého richtára = šoltýsa) i jeho synov vydelil zo svojej osady Tvrdošín územie pre nové mesto. Pôvodný názov mesta bol Bingenstadt, názov Trstená je podľa Štefana Šmálika odvodený od mena Tristianus, ktorý bol predstavený v kláštore Pavlínov v meste pod Budínom, kde bola spísaná zakladacia listina Trstenej ( „in villa eremi“ ).
Trstená bola založená ako mesto, a to trhové, pričom Tvrdošín bol colnou stanicou na ceste do Poľska, preto sa tam nemohol voľne rozvíjať obchod.
Taktiež je tu vsunutý ideál mariánskeho pútnického mesta. V novozaloženom meste sa od začiatku dbalo na založenie fary, pre ktorú vydelili dva lány .
 Čenstochovská Madona |
Ladislav Opoľský bol veľký ctiteľ Panny Márie, dôsledne šíril mariánsku úctu. Založil dokonca Čenstochovú ( 1382) a bol pri založení Mariánky ( 1377). Pôvod obrazu je odvodený od čenstochovského obrazu, ktorý L. Opoľský doniesol v roku 1382 z mesta Belz nachádzajúce sa asi 60 kilometrov severne od Ľvova (ukrajinská pohraničná obec). Je veľmi pravdepodobné, že prvých rokoch existencie Trstenej si dal Schwankomir urobiť kópiu Čenstochovskej Matky Božej, ktorú doniesol do „ svojho“ mariánskeho mesta.
|
História úcty do roku 1683
 Zachované mestské pečatidlo |
Mariánska úcta v Trstenej sa najviac rozširovala v prvých storočiach po vzniku Trstenej. Miestny kostol bol zasvätený Panne Márii, kde prostredníctvom známeho obrazu ľudia získavali rôzne milosti, pomoc v rozličných potrebách a ochranu. Svedčí o tom aj zápis z kanonickej vizitácie z roku 1559, i zachovalé mestské pečatidlo. Na pečatidle je postava Panny Márie stojacej na polmesiaci, po stranách je rozložený letopočet 1371, v kruhopise je text : „Hoc sigillum procedit de civitate Trstená.“ Zachované pečatidlo nie je pôvodné zo 14. storočia, vtedy sa na ňom neuvádzali letopočty a názov mesta Trstená je zachovaný až z roku 1420. Je vysoko pravdepodobné, že postava Panny Márie bola už na najstaršom mestskom pečatidle. V stredoveku sa na ne zvykla dávať postava patróna farského kostola, ktorý bol zároveň patrónom celého mesta. |
Keďže Trstená nebola slobodným kráľovským mestom, ale podliehala oravskému panstvu, v období šírenia reformácie sa mu musela podriadiť. Rok 1556 sa stal majiteľom oravského panstva František Thurzo, , ktorý bol priveľmi naklonený novému náboženskému učeniu. Skutočný nástup reformácie na Orave nastal až po roku 1585, kedy Františka Thurzu vystriedal jeho syn Juraj Thurzo ( 1585 – 1616) , ktorý sa riadil podľa hesla „ Cuius regio – eius religio“ ( vo voľnom preklade : „Koho panstvo - toho náboženstvo“ , teda zemepán rozhodoval o vierovyznaní poddaných). Nový panovník presadil vo všetkých oravských farnostiach protestantizmus. Vtedy sa aj Trstená stala evanjelickou, ale obyvatelia a zdá sa, že aj evanjelický farár, nemali rigorózne protestantské zmýšľanie. V kostole sa zachovávali katolícke náboženské predmety, obraz Panny Márie ostal v kostole a mariánska úcta pretrvávala naďalej, a to nielen u zvyškov katolíckeho obyvateľstva, ale aj u evanjelikov.
Svedectvo o tom podáva vizitátor Ján Hodík v roku 1636 a ešte presvedčivejšie o tom hovorí nitriansky kanonik Martin Solčáni, ktorý vykonal vizitáciu Oravy v roku 1659. O situácii v Trstenej zaznamenal svedectvo richtára Juraja Trstenského a podrichtára Juraja Gašparidesa , ktorí tvrdili, že úcta k obrazu P. Márie sa zachováva naďalej, ľudia z okolia putujú k obrazu nepretržite, dokonca uviedli pozoruhodné príklady prejavov úcty.
V čase, keď páni zo zámku nariadili odstrániť obraz z kostola, mesto sa proti tomu vzbúrilo. Zámockí páni hneď na to uväznili vodcov povstania, ale obraz nakoniec ostal na svojom mieste.
Keď v meste vypukol veľký požiar, kostolník – evanjelik utekal do kostola zachraňovať mariánsky obraz , hoci v tom čase horel jeho vlastný dom.
V roku 1641, za čias farára Martina Jastraba bol pôvodne gotický kostol prestavaný v renesančnom slohu. Na prestavbu výdatne prispel oravský komposesorát, pretože oravské panstvo bolo vtedy v rukách siedmych dcér Juraja Thurzu a ich manželov , ktorí podporovali budovanie cirkevných stavieb.
Slobodný prejav úcty k obrazu Panny Márie umožnila náhla zmena pomerov v Uhorsku. Po prezradení Vešelényho povstania a porážke Frankepanovho a Rákocziho vojenského vystúpenia, na ktorom sa aktívne podieľalo evanjelické obyvateľstvo, v roku 1672 Leopold I. nariadil protestantom odobrať všetky kostoly a odovzdať ich katolíkom. Tak sa oravské kostoly po 90 – tich rokoch vrátili katolíkom. V tom čase boli na Orave tri katolícke farnosti (Čimhová - 1645, Oravka – 1651, Rabčice – 1656), ktoré vznikli na nátlak spišského prepošta Mateja Tarnóczyho na oravského zemepána Štefana Thőkőlyho , preto po roku 1672 museli prísť na Oravu misionári – väčšinu tvorili jezuiti , ktorí konali medzi ľuďmi misie a privádzali ich späť do katolíckej cirkvi. V Trstenej bol za kňaza ustanovený v roku 1673 pavlín Mikinič (pavlíni- rehoľný rád). Azda pavlína vybrali preto, lebo tento rád mal vo veľkej úcte Pannu Máriu a spravovali viaceré mariánske svätyne ( okrem iného aj Čenstochovú).
V roku 1678 prešiel trstenský kostol znovu do rúk protestantov, pretože Imrich Thőkőly prinútil vrátiť kostoly opäť protestantom. Imrich Thőkőly , spojenec Turkov proti cisárovi Leopoldovi, postupoval z východného Slovenska až k Viedni , pustošil krajinu i kostoly dával protestantom. Pri Viedni sa spojil s Turkami proti spomínanému cisárovi, kde sa medzi nimi v roku 1683 odohrala rozhodujúca bitka. Víťaznú poľsko-litovskú armádu viedol poľský kráľ Ján Sobieski, ktorý si ju povolal z juhovýchodného Poľska na pomoc. Skôr, ako sa litovská armáda vedená hajtmanom Kazimírom Sapiehom dostala k Viedni, vojská Jána Sobieskeho 12.9. 1683 porazili Turkov, taktiež aj ich spojencov (Thőkőlyho vojsko), preto sa časť litovského vojska z okolia Levíc a Nitry otočila späť smerom na Poľsko. Postupovali cez Oravu a cestou ničili, plienili „ Thőkőlyovské - luteránske Slovensko“.
4.októbra 1683 dorazili k Oravskému zámku, kde bola cisárska záloha obkľúčená Thőkőlyho vojskami. Pod múrmi zámku sa odohrala bitka medzi Litovcami, Thőkőlyho vojskami a cisárskou zálohou vedenou Františkom Kierchlerom. Thőkőlyho vojská boli porazené a Litovcom sa otvorila cesta na celú Oravu, následkom čoho Orava zažila v krátkom čase ďalšie plienenie a rabovanie. Celkom bolo vypálených 27 obcí, medzi nimi aj Veličná, kde zhorel celý oravský archív. Viacerí richtári sa snažili vyhnúť plieneniu zaplatením kontribúcie vrátane Trstenej, ale nie vždy to stačilo na uspokojenie Litovcov . Počas tohto rabovania bol z trstenského chrámu odnesený obraz Panny Márie ako vojnová korisť. Kostol bol vtedy protestantský, preto z pohľadu litovského hajtmana Kazimíra Sapiehu nešlo o bežnú rabovačku, ale o „beatum scelus“ , ale sa uskutočnila z túžby po dosiahnutí milostí alebo zámeru uchrániť ho pred znesvätením luteránskymi Thőkőlyho kurucmi.
Podľa známej legendy, o ktorej hovorí trstenský rodák Andrej Haťapka , obraz viezol do Krakova trstenský šoltýs Martin na vlastnom voze. Príbeh sa začína odohrávať na hranici lúky s lesom na Nových dieloch povyše Trstenej, kedy sa kone spomínaného šoltýsa Vojta zastavili a nechceli sa pohnúť z miesta. Šoltýs z rozkazu Litovcov prehliadol kone a keďže nič zvláštne nenašiel, išiel skontrolovať voz. Plný prekvapenia zbadal na ňom sedieť matku s dieťaťom. Osopil sa na ňu a vyzval ju, aby vyšla von. Ona však odmietla, a tak ju začal šľahať bičom. Vtom silno zahrmelo, kone sa zľakli a vyvrátili voz do priekopy. Po búrke zmizla žena bez stopy. Keď sa zbierali veci vysypané z voza do priekopy, na milostivom obraze zbadali na tvári stopy po ranách bičom a z očí stekali slzy. Trstenský šoltýs Martin miesto poznačil na postavenie pomníka, keď sa z Poľska šťastne vrátia a mesto si zahojí rany spôsobené vpádom Litovcov. V týchto miestach, asi 500 metrov povyše kaplnky, stál skutočne kríž, ktorý rozstrieľali českí vojaci v roku 1919 pri obsadzovaní hornej Oravy.
Rok 1683 bol prelomový nielen pre dejiny Uhorska – po porážke Turkov pri Viedni boli postupne vyhnaní z celej Európy - ale aj pre Trstenú, pretože pôvodný obraz P. Márie už nikto viac z Trstenčanov nevidel.
Za zmienku stojí skutočnosť, že Ján Sobieski počas víťaznej bitky pri Viedni šiel do boja pod zástavou s nápisom „Mária pomôž“ a na poľnom oltári mali vzácny obraz P. Márie z obce Fichamend neďaleko Viedne. Na počesť tohto víťazstva bol dňa 25.11. 1683 pápežom Inocentom XI. zavedený v katolíckej cirkvi sviatok P. Márie , ustanovený na 12. september a odvtedy sa z vďaky za oslobodenie od Turkov, v katolíckej cirkvi trikrát denne modlí modlitba Anjel Pána.
Hľadanie obrazu v rokoch 1683 – 1990
Trstenčania sa nezmierili so skutočnosťou, že milostivý obraz je preč a už v roku 1686 sa prostredníctvom cirkevnej vrchnosti dožadovali vrátenia obrazu Matky Božej z Čenstochovej – predpokladali, že v Čenstochovej je ich hľadaný obraz, totiž tento sa na trstenskú podobizeň Panny Márie veľmi podobal. Cirkev celú vec prešetrila a zistila, že čenstochovský obraz nepochádza z Trstenej, ale že tam je už od dávna a v Poľskom kráľovstve sa po podobnom (trstenskom) obraze stratili všetky stopy.
V zápise z vizitácie farnosti v roku 1721 je zápis, ktorý hovorí, že „zázračný obraz“ bol z Trstenej odvezený do Vilna a umiestnený v biskupskej katedrále. Po obraze neskôr pátrali cirkevní historici , miestny farár Štefan Pirončák a dolnokubínsky dekan Jozef Kohúth, ale bezvýsledne.
Aj napriek tomu mariánska úcta v Trstenej nezanikla. V roku 1687 sa po definitívnej porážke Thőkőlyho vojsk v meste obnovilo právo katolíckej cirkvi. Od roku 1690 je v Trstenej nepretržitý rad katolíckych duchovných. V čase povstania Františka Rákocziho II. sa v období rokov 1703-1706 kostol ešte raz dostal do rúk povstalcov – evanjelikov, ale len nakrátko, onedlho opäť nastala rekatolizácia.
Veľký impulz do obnovy mariánskej úcty tu priniesol nový kňaz Ján Holický ( 1731). Založil Škapuliarsku kongregáciu, zaviedol odpust na sviatok P. Márie Škapuliarskej, spojený so škapuliarskymi jarmokmi.
V rokoch 1741 – 1747 bol zrekonštruovaný trstenský kostol (po viacerých požiaroch v druhej polovici 17. storočia bol len provizórne opravený), veža aj interiér boli upravené v barokovom slohu, v ohrade boli vybudované spovednice využívajúce sa pri odpustoch, vo východnej časti ohrady bola postavená polygonálna kaplnka slúžiaca cvičeniam Škapuliarskeho spolku. Vpredu sa vynímal nový obraz Bohorodičky.
súčasná Trstenská P. Mária
Nádej na objavenie milostivého obrazu dal Trstenčanom krakovský univerzitný profesor Wladyszlaw Semkowicz , ktorý vo svojej prílohe spisu „Osud litovských vojsk Sobieskeho na výprave v roku 1683“( vydaný v roku 1933) špeciálne zaoberá osudom trstenského obrazu. Ako sám uvádza, vychádza zo svedectiev, ktoré tvrdia, že obraz bol odvezený Kazimírom
Sapiehom do Vilna. V tom čase bol Alexander, brat Kazimíra Sapiehu, biskupom vo Vilne, kde v roku 1670 vzniklo Mariánske bratstvo. Toto bratstvo sa po víťazstve nad Turkami v roku 1683 veľmi rozšírilo. Jej najštedrejšími podporovateľmi boli rody Sapiehov a Paców. Z toho dôvodu je veľmi pravdepodobné, že obraz, ktorí vtedy uložili do novozriadenej kaplnky Mena Panny Márie, bol z Trstenej. W. Semkowicz pri zisťovaní skutočnosti vo Vilne konštatuje:
- – vo vilnianskej katedrále sa nachádza jediný obraz P. Márie, o inom obraze Bohorodičky nie je žiadna zmienka
- - ľuďom na Orave výrazne utkvelo v pamäti meno veliteľa vojsk, ktoré odviezlo trstenský obraz – Sapieha
- - Sapiehovci boli hlavnými spolufundátormi bratstva Mena Panny Márie, ktoré založil biskup Sapieha
- - sám hajtman Kazimír Sapieha bol veľkým ctiteľom Panny Márie.
Na základe uvedeného sa predpo-kladá, že obraz nachádzajúci sa vo vilnianskej katedrále, pochádza z Trstenej. Aj napriek tomu, že písomné doklady, ani ústna tradícia vo Vilne neexistuje.
W. Semkowicz pri štúdiu obecných a mestských archívnych materiálov z poľsko-slovenského pohraničia objavil v práci Andrzeja Komonického - žiwieckeho richtára – „Chronografia alebo dejepis žiwiecky – 1704 „ – odkaz na trstenský obraz P. Márie, kde sa okrem iného píše aj o oslobodení Oravského zámku z obkľúčenia povstalcov ( kurucov) a na záver:
Vilnianska katedrála
„hajtman litovský zobral v meste Trstená a do Litvy zaviezol, skutočnú podobu obrazu Panny Márie Rychwalskej , na základe ktorého dal v Litve na svojom majetku postaviť kostol a tam obraz s veľkou úctou uložil vo vojvodstve Osmianskom v Boruni.“ Na základe tohto zápisu uverejneného v roku 1939 sa objavuje možnosť, že trstenský obraz nie je priamo vo Vilne, ale v neďalekej Boruni.
V druhej polovici 20. storočia sa týmto obrazom zaoberal aj slovenský cirkevný historik
Anton Bagin, ktorý pôsobil na bratislavskej bohosloveckej fakulte, v diele „ Krátky opis
milostivých obrazov Panny Márie“, kde čerpá z doteraz spomenutých poznatkov , ale jeho
podrobný opis obrazu sa odlišuje od Semkowi-czovho a svoje poznatky uzatvára konštatovaním, že obraz sa nachádza v biskupskej kaplnke vo vilnianskej katedrále.
Mariánska úcta v Trstenej v 20. storočí prešla rôznymi obdobiami – od veľkého rozkvetu v 20. a v 30. rokoch až po úplné potlačenie vonkajších prejavov v 50.a 60. rokoch . Ale ani v týchto ťažkých časoch Trstenčania nestratili úprimnú úctu k našej nebeskej patrónke.
kostol v Boruni
Súčasné poznatky
Zmena politických pomerov v roku 1989 priniesla nové možnosti rozvoja mariánskej úcty, ale aj príležitosti pátrania po pôvodnom trstenskom obraze.
Odpust Panny Márie Škapuliarskej nadobudol podstatne famóznejší rozmer, v rámci odpustu sa od roku 1995 začal organizovať festival mládežníckych a chrámových zborov „Spievame Márii“ , kde sa stretávajú stovky účinkujúcich z celého Slovenska, ba i zo susedného Poľska a spoločne vzdávajú úctu našej nebeskej Matke.
Obdobie slobody napomohlo zrejme aj skutočnosti, že z kaplnky v kostolnej ohrade bol odcudzený obraz Panny Márie Škapuliarskej , ktorý tam bol od 18. storočia. Zmizol bez stopy, preto z iniciatívy trstenčanov bol do kaplnky zhotovený nový obraz. Ten podľa pôvodného motívu namaľovala Miriam Budzíková z rehole bosých karmelitánok . Obraz požehnal spišský diecézny biskup František Tondra počas škapuliarskeho odpustu v roku 1999.
Z iniciatívy pána Ľudovíta Kolodeja sa obnovilo pátranie po stopách pôvodného „zázračného obrazu“, na ktorom sa okrem niekoľkých Trstenčanov podieľali aj historik umenia Dr. Siváček, manželia Bednarczukovci z Krakova, pani L. Truskauskaite z univerzity v Kaunase v Litve a profesorka I. Vaišvilaite z univerzity vo Vilne.
Interiér kaplnky v ohrade
Po zhromaždení písomných podkladov sa objavili tri možnosti hľadania:
- stopa, ktorú zanechal vo svojom spise Anton Bagin
- odkaz zo Žiwca – tu sa uvádza Boruň
- stopa W. Semkowicza – Vilnianska katedrála
Ak si uvedomíme skutočnosť, že obraz zmizol pred vyše 300 rokmi, kedy neexistovali fotografie, že v roku 1683 zhorel Oravský archív vo Veličnej a v roku 1945 bol zničený mestský archív v Trstenej, je veľmi ťažké určiť presnú podobu obrazu, aby ho bolo možné identifikovať.
1. Anton Bagin v spise „Krátky opis milostivých obrazov Panny Márie“ uvádza nasledujúci opis
„Trstenský milostivý obraz sa čenstochovskému podobá len v základných kompozičných črtách. Zachytáva polopostavu Panny Márie z čelného pohľadu, Ježiška v sediacej polohe mierne pootočeného, takže jeho tvár je zachytená z poloprofilu. Panna Mária má pravú ruku položenú na prsiach. Ježiško v ľavej ruke drží hrubú knihu, pravou rukou žehná veriacich.
Teda základná kompozícia obidvoch obrazov je rovnaká, všetko ostatné je na trstenskom obraze odlišné. Plášte na obidvoch postavách sú bohato vyšívané, ale detaily výšivky sú celkom iné. Odlišné sú aj svätožiary okolo hláv obidvoch postáv. Najnápadnejším rozdielom je však korunovanie Panny Márie a Ježiška drobnými postavami letiacich anjelov. Ide o celkom nový motív, ktorý na pôvodnom čenstochovskom obraze chýba.“
Tomuto opisu najlepšie zodpovedá obraz , ktorého dosť nekvalitnú fotokópiu sa podarilo získať. Podľa tejto kópie bola v Trstenej zhotovená rekonštrukcia obrazu, ktorá dáva podrobnejší pohľad na podobu znázornenú na fotokópii. Záhadou však ostáva, aký obraz P. Márie je na fotokópii. Počas celého pátrania sa nepodarilo zistiť nič bližšie o uvedenom obraze. Kópia pochádza z úplne iného zdroja, ako spomínaný opis , a predsa sa zhodujú. Či je to cesta ďalšieho pátrania, ukáže budúcnosť.
fotokópia obrazu, ktorý zodpovedá rekonštrukcia fotokópie
opisu Antona Bagina
2. Pri pátraní po žiwieckej stope v mestečku Boruň ( rus. Baruny), na území Bieloruska, bolo zistené
v Boruni bol v roku 1691 založený kostol a kláštor na mieste, kde sa v lese na strome ukázal obraz P. Márie. Svätyňa sa v krátkom čase stala miestom úcty Matky Božej Boruňskej. Mariánska úcta je tam rozšírená aj dnes, o tom svedčí zrekonštruovanie chrámu a kláštora, ale milostivý obraz nezodpovedá ani jednému získanému popisu.
oltár P. Márie v Boruni detail obrazu Matky Božej Boruňskej
3. W. Semkowicz v opise „ Osud litovských vojsk Sobieskeho na výprave v roku 1683“, zverejnený v roku 1933, uvádza nasledovný opis
„V kaplnke Mena Márie sa na oltári nachádza starožitný obraz Márie Panny, na ktorom je postava Madony s dieťatkom menom Ježiš na rukách, úplne zodpovedá typu Čenstochovskej, je pokrytá strieborným plechom, ktorý je bohato vytláčaný vzorom kvetov, oblúčikov a pútok, na hlavách taktiež vysoké koruny. Celok je vložený do oválneho, taktiež pekne zdobeného rámu , ktorý drží pár strieborných anjelov. Takéto páry anjelov po obidvoch stranách obrazu držia emblémy s monogramom Mena Márie. Zdá sa, že veľké strieborné svietniky sú súčasťou tohto celku. Zo spodnej strany plechu, ktorý pokrýva farbu
Fotografia obrazu, ktorú zhotovil
W. Szemkovicz vo Vilne v r. 1929
obrazu, je vidieť iba tmavé tváre, vyčnievajúce ruky a nožičky, preto je ťažko určiť vek samotného obrazu. Nakoľko to viem oceniť, môže pochádzať z prvej polovice 17. alebo z konca 16. storočia. Strieborný rám je nepochybne starší, máme dokonca v kapitulných vilnianskych písomnostiach zmienku o jeho zostrojení. V roku 1689 Kazimierz Pac, žmudský biskup, prepošt vilnianskej katedrály, zapísal vo svojom testamente korunu vážiacu 100 maďarských funtov „ nigram sed formosam“ pre kaplnku Panny Márie - pre Matku Božiu zvanú čiernou, ktorá je známa, že robí zázraky. Je to nepochybne opísaný obraz, na pokrytie ktorého bola pretavená táto sto funtová strieborná, hoci sčernená koruna. O niekoľko rokov neskôr v roku 1694, biskup Slupski zapísal do tejto kaplnky 6 svietnikov, strieborných anjelov ceriferarios a strieborný kandeláber s 5 sviecami.“
V porovnaní s opisom, ktorý uvádza Anton Bagin, vidíme, že v detailoch sa opisy odlišujú, nesmieme pritom zabudnúť na skutočnosť, že W. Semkowicz nemohol obraz vidieť v plnej kráse, pretože postavy boli zahalené strieborným plechom, ako to bolo vo zvyku v 17. a 18. storočí. Obidva opisy sa zhodujú v tom, že obraz sa podobá čenstochovskému, čo potvrdzujú aj zápisy z vizitácií v rokoch 1686 a 1721.
Aký bol osud obrazu , ktorý W. Semkowicz v roku 1933 označil za obraz pochádzajúci z Trstenej, sa doteraz nepodarilo zistiť. Po pripojení Litvy k ZSSR bola Vilnianska katedrála v roku 1949 zatvorená. Od roku 1956 až po rok 1989 bola upravená na galériu, pričom v nej bolo sústredených veľa obrazov, predovšetkým diela so sakrálnom tematikou a postavami významných osobností. Táto galéria bola počas svojej existencie dvakrát vykradnutá, kedy sa stratilo veľa vzácnych obrazov.
V súčasnosti je katedrála nádherne zrekonštruovaná, obrazy so sakrálnou tematikou, ktoré sa v katedrále nachádzali počas jestvovania galérie, ostali na svojich miestach. Po obidvoch stranách katedrály sa nachádzajú kaplnky , z ktorých dve sú zasvätené Panne Márii.
V kaplnke Gastoldovskej sa nachádza „zázračný obraz Madona Sapiehovska“ a v bývalej kráľovskej kaplnke – dnes nazývanej Volovičovská je obraz Nepoškvrneného Počatia Panny Márie.
Každého návštevníka zaujme Madona Sapiehovska, ktorá sa aj dnes teší veľkej úcte. Je to veľký obraz ( vysoký 2,6 metra), kde je zobrazená Panna Mária s dieťaťom na rukách a po bokoch jej vzdávajú úctu
Madona Sapiehovska
františkánski svätci – svätý František Assiský a svätý Bernardín Sienský. Na prvý pohľad sa zdá, že by mohla mať niečo spoločné s Trstenou, ale tu uvádza „Mariánsky atlas“ z roku 1772, že tento obraz už v roku 1596 vrchný kancelár Litvy Lev Sapieha umiestnil v chráme sv. Michala postavený spolu s kláštorom Klarisiek.
Zaujímavá je aj podobizeň Nepoškvrneného Počatia Panny Márie vo volovičovskej kaplnke, ktorej pôvod nie je známy, ani typ obrazu nezodpovedá opisovanému trstenskému P.Mária „ Volovičovská“ (P Mária je bez dieťaťa).
Vo Vilne sa nachádza ešte jeden zázračný obraz, ktorému sa preukazuje veľká úcta, nazývaný Matka Milosrdenstva. Je umiestnený v kaplnke na Ostrej Bráne ( je to jedna z brán, ktorou sa vchádzalo do mesta). Situovanie obrazu nie je náhodné, Panna Mária ochraňovala vstup do mesta pred nepriateľmi. Koncepcia tohto vyobrazenia nezodpovedá typu čenstochovskej Madony (Panna Mária je bez dieťatka).
Matka Milosrdenstva na Ostrej bráne
Pri pátraní po „zázračnom obraze“ vo Vilne sa na prelome 17. a 18. storočia podarilo získať obrázok podoby P. Márie z Vilna z roku 1690. Základná kompozícia obrazu zodpovedá čenstochovskému typu Madony, ale detaily sú odlišné. Musíme pritom brať do úvahy, že nejde o fotografiu, ale o rytinu, tá nemusí úplne zodpovedať predlohe.
Tu sa ponúka otázka: Ide o ten istý obraz, ktorý bol odvezený z Trstenej v roku 1683 a ten, ktorý videl v roku 1929 W. Semkowicz?
Zázračný obraz Panny Márie
Vilenskej z roku 1690
V súčasnosti na to hodnoverne nedokáže odpovedať nikto. Taktiež asi nikto odpovedať na otázku: Aký bol skutočný osud pôvodného trstenského obrazu, existuje ešte vôbec?
Určite by bolo zaujímavé poznať odpovede na tieto otázky, ale pre rozvíjanie mariánskej úcty v Trstenej to nie je až také podstatné, tá závisí predovšetkým na osobnom vzťahu každého Trstenčana k Bohu a k Panne Márii.
„P. Mária odovzdáva Šimonovi Štokovi škapuliar – ochranný plášť“
Detail obrazu panny Márie Škapuliarskej – Trstenskej Patrónky ,
ktorý sa nachádza v kaplnke v kostolnej ohrade.